Živá nočná mora! Manželka Generála Lučanského prehovorila: Toto boli posledné minúty môjho muža! Žiadna ryha po škrtení, Nafúknuté brucho, Hlúpe reči kukláčov, obhrýzené nechty…
Lučanský skončil vo väzbe 6. decembra 2020 po obvinení v kauze Judáš pre prijímanie úplatku vo väzbe po rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu. Eskorta ho previezla do prešovskej väznice. Už o tri dni skončil Lučanský v ružomberskej vojenskej nemocnici so záhadným zranením oka.Týždeň pred koncom roka ho opäť previezli do Prešova. Tri dni pred koncom roka ho okolo piatej popoludní našiel dozorca ležať na posteli s otočenou teplákovou súpravou, ktorá bola rukávmi uviazaná o hornú konštrukciu postele. Oživovali ho, v zlom stave ho previezli do nemocnice, na druhý deň tam zomrel.
O tragickej udalosti informoval jeho manželku šéf basy o pol siedmej večer. Do prešovskej nemocnice dorazila ešte v ten deň hodinu pred polnocou. Pustili ju k nemu, ale zdravotná sestra ju upozornila, že tam môže byť iba desať minút. „Povedala som jej, že tam budem, kým manžela neprevezieme do Martina,“ opisovala. Na vrátnici jej vzali všetky osobné veci a traja kukláči ju sprevádzali na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS). „Bol v hroznom stave, zúbožený. Nebol šesť týždňov ostrihaný, mal ohryzené nechty na rukách a nohách. On to nezvykol robiť. A mal neprirodzene nafúknuté brucho,“ vravela.
Lekár v nočnej službe jej umožnil sedieť pri manželovej posteli, na izbe s ňou boli dvaja dozorcovia. No a traja kukláči sedeli hneď za sklom na chodbe JIS-ky. „Sedeli tam bez plášťov, nepriestrelné vesty mali nahádzané v chodbe na zemi a samopal bol položený na poličke,“ spomínala. Okrem iného aj to, že jej lekár povedal, že jej muž mal v tom čase už mozog neaktívny: „Nemal na krku žiadne známky škrtenia.“
Počas hygieny jej manžela sestričky Martinu Lučanskú vyprevadili na chodbu. Tam si vypočula rozhovor dvoch kukláčov o tom, že je bratislavská pipka.
Kukláči ju sprevádzali aj ku WC, ktoré bolo o poschodie vyššie. Pri posteli svojho muža sedela do rána. Primár oddelenie prišiel do práce ráno napriek tomu, že bol na dovolenke a pomáhal jej vybavovať prevoz manžela do nemocnice v Martine. K tomu však potrebovala súhlas generálneho prokurátora Maroša Žilinku. S ním sa aj v ten deň stretla, no odkázal ju na dozorujúceho prokurátora v Pezinku. Nezabralo ani to, keď mu povedala, že ten má dovolenku do 6. januára. „Viac na to pán Žilinka nereagoval,“ dodala. Keďže v tom čase jej volali z nemocnice, že sa manželov stav zhoršil, vrátila sa z prokuratúry späť.
Zronená Martina Lučanská sa po noci a ďalších hodinách cez deň strávených pri lôžku jej manžela, sa odišla okolo druhej popoludní v predposledný deň v roku osprchovať k svojej svokre do Štrby. „Minútu pred šestnástou mi volali z prešovskej väznice, že manžel zomrel,“ povedala o najhoršej správe svojho života.
Zdôraznila, že spôsob správania policajtov a väzenských dozorcov, ktorí vykonávali stráženie jej manžela, nebol v súlade s etikou správania sa verejných činiteľov a pietou vo vzťahu k jej manželovi. No postoj lekárov a sestier k nej vyzdvihla. No nepáčilo sa jej, že nikto z personálu ju neinformoval o tom, že čo sa manželovi presne stalo: „Povedali mi iba, že mal mozgovú smrť.“
Martina Lučanská, vdova po bývalom policajnom prezidentovi, upozornila, že keď bola pri jeho smrteľnej posteli, stopy na obesení na jeho krku nevidela. Aj z nemocničného prostredia preniklo, že nemal strangulačnú ryhu, teda ryhu po škrtení, obesení. “Nemusí byť, ak bola škrtidlom mäkká a široká tkanina. A môže sa objaviť až po smrti,” vraví súdna znalkyňa.
Zdroj: PLUS7DNI
