Prepočítala sa a odišla s dlhým nosom! Vo Vatikáne schytala tvrdú RANU od pápeža: Falošné pózy zrovnal pod zemou
FALOŠNÉ PÓZY ZUZANY ČAPUTOVEJ
Návšteva Zuzany Čaputovej vo Vatikáne je čudná z niekoľkých dôvodov a hľadísk. Predovšetkým, nepoznáme skutočný dôvod tejto cesty. Uskutočnila sa na osobnú žiadosť prezidentky a podľa jej slov sa tam vybrala preto, aby priniesla pre Slovensko povzbudenie. Z výsledkov tejto návštevy sa zdá, že ho priniesla skôr pre seba. Najprv sa pokúsme dešifrovať, o čom to celé bolo, lebo z médií sme sa to nedozvedeli. Tu by som rád pripomenul, že je najvyšší čas začať hovoriť nielen o nízkej úrovni politikov, ale aj médií, pretože úlohou novinárov je informovať, nie propagovať a ak novinár nevie klásť otázky k podstate veci, je úplne zbytočný.
Podľa oficiálneho komuniké Vatikánu sa podrobne diskutovalo predovšetkým o vojne na Ukrajine. Zuzana Čaputová sa však na tlačovej konferencii o tejto téme nezmienila ani slovom a nikto z novinárov sa jej na to ani neopýtal. Keďže pápež sa k stretnutiu nevyjadril, musíme konštatovať, že slová prezidentky SR boli iba jej interpretáciou pápežovho posolstva. Z jej slov a zo zloženia jej delegácie sa mohlo zdať, že sa hovorilo iba o LGBTIQ+ agende. Lenže tu František nepovedal nič nové a ak Zuzana Čaputová očakávala, že hlava katolíckej cirkvi podporí schválenie progresívnej dúhovej legislatívy, o ktorú sa usiluje, tak sa strašne zmýlila. Nielen preto, lebo o slovenských zákonoch by sa malo rozhodovať na Slovensku. Ale najmä preto, že stanovisko Vatikánu je v tejto téme dlhodobo jasné: cirkev neodmieta nikoho, vrátane príslušníkov sexuálnych menšín, ale pápež veľmi jednoznačne odmieta LGBTIQ+ ideológiu v zmysle neutralizovania sexuálnych rozdielov.
Pre mňa osobne bol najodpudzujúcejšou časťou návštevy Zuzany Čaputovej okamih, keď vyzdvihla zloženie svojej delegácie, ktoré je podľa nej dôkazom, že „aj pri pestrosti názorov, nás môže spojiť jedine porozumenie a vzájomný rešpekt“. Prepáčte, ale skoro som sa z toľkého pokrytectva pozvracal. Prezidentka totiž so sebou zobrala výlučne svojich fanúšikov, liberálov a Františka Mikloška, ktorý sa v poslednom čase nechá prepožičať na čokoľvek. Aj v tomto prípade manipuloval, zavádzal a spieval ódy na Zuzanu Čaputovú, ktorá je podľa neho „jediný slovenský politik, ktorý sa snaží v tejto chvíli hľadať porozumenie v rozhádanom Slovensku“. Je to čistá lož, ktorú vyvracajú aj dáta z prieskumov, podľa ktorých si viac ako polovica obyvateľov myslí, že Zuzana Čaputová polarizuje spoločnosť. A týmito neúprimnými hereckými kreáciami sa opäť iba hrá na niekoho, kým nie je.
Táto pani síce falošnými tónmi rada moralizuje, že je potrebné zjednotiť sa, praktickými krokmi však dokazuje, že to robiť nedokáže a ani nechce. Súhlasím so saleziánskym kňazom Petrom Jackom, ktorý sa na adresu odlišne zmýšľajúcich táborov vyjadril, že „potrebujeme nájsť niečo hlbšie, nejaký bod, v ktorom sa vieme stretnúť“. Problémom je, že Zuzana Čaputová si samoľúbo myslí, že tým gravitačným bodom je ona sama. Doteraz nevyvinula žiadne, zdôrazňujem ŽIADNE úsilie o dialóg s inak zmýšľajúcimi ľuďmi. Na rozdiel od prezidentov Kováča, Schustera a Gašparoviča sa vo svojom poradcovskom tíme obklopuje výlučne pritakávačmi. S opozičnými lídrami sa stretla len 1 (slovom jeden) krát, aj to iba formálne, čo je na hlavu štátu až škandalózne. O absencii kontaktov s osobnosťami spoločenského, vedeckého a kultúrneho života, ktoré nie sú súčasťou jej názorovej bubliny, ani nehovoriac. Úsilie o zmierenie spoločnosti má predsa zmysel iba medzi ľuďmi, ktorí predstavujú opačné tábory, nie medzi vlastnými prívržencami, inak je to len posilňovanie osobného kultu. Je preto smiešne až trápne, ak osoba, ktorá výrazne prispieva k fatálnemu rozdeleniu spoločnosti, sa na chvíľu zahrá na skromnú katolíčku a s neúprimným úsmevom nám káže, že nás volá k spoločenskému zmieru a že všetci ľudia sú bratia a sestry.
Nuž teda takto, sestra Čaputová, na zmierenie nestačí iba nedeľná kázeň. Je na ňu potrebná odvaha k dialógu s tými, ktorých označujete za nepriateľov či už vo vnútroštátnom alebo medzinárodnom meradle. Presne to odlišuje vás a vaše gýčové gestá od praktických krokov pápeža Františka. Vaše oficiálne deklarované ciele návštevy vo Vatikáne, že chcete od pápeža Františka počuť, akým spôsobom naštartovať úsilie o spoločenský zmier boli buď hlúpe (ak predpokladáme iba vašu naivitu) alebo vyslovene drzé (ak šlo o snahu manipulovať emóciami slovenského publika a zatiahnuť hlavu katolíckej cirkvi do vnútropolitických záležitostí sekulárneho štátu). A preto si myslím, že snahy Zuzany Čaputovej v tomto smere neboli úprimné, že jej išlo ako obyčajne len o zlepšenie jej imidžu na pozadí zúfalstva z nezadržateľne padajúcich preferencií. Pápež jej nielenže nedal to, čo chcela, ale jej pokus zatiahnuť ho do riešenia našej dúhovej agendy bol vyslovene nevkusný. Okrem toho, prezidentka by mala zadefinovať, čo vlastne rieši: zníženie napätia v spoločnosti alebo naplnenie práv LGBTIQ+ komunity, lebo to sú dve rôzne veci. Životné partnerstvá, s ktorými ja nemám nijaký problém (naopak, pomohli by aj heterosexuálnym nezosobášeným párom), neznižujú mieru nenávisti a násilia voči príslušníkom sexuálnych menšín, na to máme štatistiky z celého západného sveta. Bezpečnosť homosexuálov sa po útoku na Zámockej ulici v Bratislave nijako nezvýšila. Ak chcela prezidentka riešiť toto, nemala ísť za pápežom, ale predvolať si ministra vnútra, policajného prezidenta a iných predstaviteľov bezpečnostných zložiek a žiadať ich o konkrétne opatrenia – napríklad o policajné hliadky na rizikových miestach. Ale toto, čo robí, nepomáha nikomu a napriek tomu, že si to myslí, ani jej samej.
V tejto súvislosti mi prišli na um slová talianskeho spisovateľa a významného sekulárneho humanistu Umberta Eca, ktorý v známom dialógu s kardinálom Martinim povedal: „Principiálne som toho názoru, že nikto nemá právo posudzovať povinnosti, ktoré rôzne náboženstvá kladú na svojich veriacich. Nemám žiadne právo namietať, keď moslimské náboženstvo zakazuje užívanie alkoholických nápojov. Ak s tým nesúhlasím, jednoducho sa nestanem moslimom. Nevidím dôvod, prečo by sa neveriaci mali pohoršovať nad tým, že katolícka cirkev odsudzuje rozvody. Ak chceš byť katolíkom, nerozvádzaj sa, ak sa chceš rozviesť, buď protestantom. Reaguj len vtedy, ak ti cirkev chce zabrániť v rozvode, hoci nie si katolíkom. Priznám sa, že som priam podráždený homosexuálmi, ktorí chcú byť uznaní cirkvou alebo kňazmi, ktorí sa chcú oženiť. Keď vstúpim do nejakej mešity, vyzujem si topánky, a rovnako uznám, keď v sobotu v Jeruzaleme v niektorých budovách idú výťahy samy, pričom sa automaticky zastavia na každom poschodí. Ak si chcem nechať obuté topánky alebo riadiť výťahy podľa toho, ako sa to páči mne, nepridám sa na ich stranu. Existujú recepcie, na ktorých sa požaduje smoking, a je len na mne, aby som sa rozhodol, či sa podvolím odevu, ktorý ma irituje, pretože mám naliehavý dôvod zúčastniť sa na tejto akcii, alebo či prejavím svoju slobodu tým, že zostanem doma. Ak vznikne hnutie kňazov, ktorí sa domnievajú, že v nedogmatických otázkach (ako je napríklad celibát) rozhodnutie neprislúcha pápežovi, ale spoločenstvu veriacich zoskupených okolo svojich biskupov, a pri tomto hnutí sa prebudí solidarita mnohých praktizujúcich veriacich, odmietam podpísať výzvu v ich prospech. Nie preto, že by som bol necitlivý voči problémom kňazov, ale preto, lebo nepatrím do ich komunity a nemám právo strkať nos do otázok, ktoré sú výlučne cirkevné.“
Zuzana Čaputová by si azda mala uvedomiť, že je (alebo mala by byť) prezidentkou všetkých občanov, že podľa ústavy sa Slovenská republika neviaže na žiadne náboženstvo a že v tomto štáte žije takmer štvrtina občanov bez náboženského vyznania, ktorých otvorene ignoruje. Nielenže sa odmieta stretnúť s predstaviteľmi najväčšej a najstaršej organizácie zastupujúcej ľudí bez náboženského vyznania (združenie svetských humanistov Prometeus), ale minulý rok odmietla prijať predsedu Európskej humanistickej federácie, ktorý bol na návšteve Slovenska. S pápežom sa za dva roky stretla trikrát (viac kontaktov s Vatikánom mal iba Rudolf Schuster, aj to len z dôvodov prípravy tzv. Vatikánskych zmlúv), hoci Slovenská republika nie je (len) katolíckym štátom. Ak sa o morálnych otázkach radí iba s predstaviteľmi katolíckej cirkvi, vzniká oprávnená otázka, ako chce spájať takú rôznorodú spoločnosť. Mimochodom, keďže bývalo zvykom, že prezidenti so sebou vždy brávali aj nejakého biskupa, no Zuzana Čaputová tentoraz nijakého nepozvala, hoci jednou z tém rozhovorov bola situácia v slovenskej cirkvi, vzniká otázka, či nebola lobovať za zmeny na týchto postoch. Kauza Bezák a prítomnosť Františka Mikloška tomu môžu napovedať. Ale na to všetko sa mali pýtať novinári.
A teraz to najdôležitejšie. František daroval Zuzane Čaputovej čerstvý výtlačok svojej najnovšej Encykliky o mieri. Keďže je to súbor všetkých jeho prejavov a príhovorov o vojne na Ukrajine a jej medzinárodných i mravných súvislostiach, netreba veľa dôvtipu na to, aby sme v tom našli symbol diametrálne odlišných názorov od Zuzany Čaputovej. Pápež, ktorý považuje zvyšovanie zbrojenia za škandál, odmieta eskaláciu konfliktu prostredníctvom dodávok zbraní a vyzýva na mierové rokovania si nemohol rozumieť s prezidentkou, ktorá na všetkých fórach žiada viac vojenských výdavkov, podporuje vyzbrojovanie Ukrajiny a odmieta diplomatické vyjednávania. Práve preto sa čudujem, že sa František na túto hru prepožičal. Chápem, že majestát hlavy katolíckej cirkvi sa neuchyľuje k priamej kritike, ale načo sú tie vznešené a krásne slová dobré, ak sú neadresné, ak pápež nenapomenie konkrétnych politikov, ktorí sa jeho myšlienkovému posolstvu vzďaľujú, tým skôr, ak sa k nemu tak vehementne hlásia. Veď je vyslovene ohavné, keď už aj tak dosť arogantný minister zahraničných vecí Rastislav Káčer zneužije situáciu na to, aby označil dodávky zbraní za „základné kresťanské pravidlo lásky k blížnemu“. Tak ja už neviem, možno má doma nejakú alternatívnu verziu Biblie, v ktorej sa píše, že ak ťa niekto udrie po tvári, ty ho musíš zničiť a vyhladiť až do konečného víťazstva. Ale toto Ježiš naozaj nehlásal. Považujem za veľké zlyhanie slovenských novinárov, že tieto otázky – zásadné rozpory medzi predstaviteľmi SR a Vatikánu – na improvizovanom brífingu neotvorili. Môžeme iba konštatovať, že Čaputovej výlet, počas ktorého si stihla pozrieť aj Sixtínsku kaplnku, ničím neprispel ani k zníženiu spoločenského napätia, ani k vytváraniu súdržnosti medzi rôznymi názorovými prúdmi.
Zdroj: Eduard Chmelár
