Trápi ju svedomie? Prehovoril človek, ktorý zamiešal karty: Milan nespáchal samovraždu! Bol to človek silný nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke
Sleduj skupinu SMER-SD Robert Fico tu
Príchod Branislava Zuriana a minister Šutaj Eštok sú pripravený nanovo vyšetriť prípad Generála Milana Lučanského. K tomu mu určite dopomôže syn Adam Lučanský či generál Ivan Ševčík. Slovensko tak onedlho spozná skutočnú pravdu.
Samovražde neverí prakticky nikto a práve smrť Generála skrýva množstvo otáznikov.
Otázniky v hlave ma nielen jeho bývalý kolega Branislav Zurian, ktorý do dnešného dňa tvrdí, že Lučanského zabili ale aj jeho jeden z najlepších priateľov Michal Pavela.
Michal si na Lučanského spomína ako na muža silného hlavne psychicky ale aj fyzicky. Samovražda je tak prvé a posledne na čo mohol Milan Lučanský myslieť.
„Nechodili sme do jednej triedy, keďže Milan bol odo mňa mladší o 4 roky, ale po istom čase nás dal dokopy spoločný koníček – kynológia. On mal vtedy pätnásť, ja devätnásť. Prihlásili sme sa do miestneho klubu a venovali sa výcviku služobných psov. Kamarátstvo sa rokmi utužilo, sadli sme si povahovo i ľudsky. Chodili sme na diskotéky a musím povedať, že páčili sa nám aj rovnaké typy dievčat,“ loví Michal v spomienkach.
Hoci ich štúdium a neskôr pracovné povinnosti rozdelili, kamarátstvo sa tým neskončilo. „Keď sa Milan zasnúbil s Martinou a ja som chodil so svojou, dnes už manželkou Marikou, sme sa vo štvorici vybrali na prvú naozajstnú dovolenku. Bolo to v roku 1990 a boli sme na Počúvadle,“ spomína Michal.
Všetci štyria si vraj veľmi dobre rozumeli. „Určite by nikto z nás nešiel na dva týždne s človekom, s ktorým si nesedí a to ešte vtedy, keď je tam so svojím dievčaťom. V tom istom roku sa Milan oženil a mňa si vybral za svedka. O rok som skočil do manželského chomúta aj ja a Lučanskí tiež boli na našej svadbe,“ hovorí.
Obranný postoj
Hoci neskôr každému z nich pribudli aj rodičovské povinnosti, kontakty nespretrhali. Lučanský často navštevoval svoje rodisko a nikdy neobišiel ani Pavelovcov. „Stále sme si mali čo povedať. On síce pôsobil na fotografiách veľmi prísne, málokedy sa usmieval, ale ja som to vždy vnímal len ako jeho obranný postoj. Nebol z tých, ktorí sa okamžite s každým družia, nepripustil si hocikoho k telu. Určite to nebola pýcha, len opatrnosť.
Trápi ju svedomie? Kolíková sa postavila proti Zurianovi! Ten jej ukázal miesto!
Hrdo sa hlásil k rodisku
Veľmi rád zavítal na akcie, ktoré v obci organizovali. „Hlavne Vatra zvrchovanosti, ktorú som ja ako predseda Miestneho odboru Matice slovenskej pripravoval. Bol vždy v centre pozornosti, nie kvôli svojej funkcii, ale charizme, ktorou si každého získal. Bol vtipný, veselý a veľmi dobrý rozprávač. Nikdy však nehovoril o svojej práci a ja som túto tému tiež neriešil. On si prišiel do Štrby oddýchnuť a nie sa zaoberať pracovnými povinnosťami,“ tvrdí Pavela
Drsný výzor, mäkké srdce
Od radostných spomienok plynule prejde k dramatickým udalostiach, ktoré sa spájali s menom Lučanského na sklonku jeho života. „O zadržaní Milana som sa dozvedel z médií. Bol to pre mňa vtedy obrovský šok a pomyslel som si, že to nemôže byť pravda. Keď potom relatívne v krátkom slede po sebe prenikli na verejnosť informácie o zranení a neskôr o samovraždu, veľmi ma to ranilo. Milana som poznal veľmi dobre a viem, že bol to človek silný nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke, preto som neveril dôvodom obvinenia, ani rečiam o samovražde,“ vraví rozhodne. „Keď Milan zomrel, volal som Martine aj jeho mame, vyslovil som obidvom úprimnú sústrasť a povedal, že keby čokoľvek potrebovali, som pripravený im pomôcť. O ničom inom sme sa nerozprávali,“ spomína na krušné chvíle.
Hra osudu
„Bolo smutné, že v kostole, na ktorého rekonštrukciu prispel 25-tisíc eurami,sme sa sa s ním rozlúčili naposledy. Škoda, že odišiel taký dobrosrdečný, priateľský človek a veľký lokálpatriot i národovec,“ zdôrazňuje Michal a spomenie slová, ktorými odprevadil svojho kamaráta: „Milan, boli sme a budeme na Teba hrdí!
