Nečakaná RANA pre moderátorku Jančkárovú! Po náhlom skrate prišla poriadná FACKA: Hanebnosť a hanba čo predviedla RTVS
Známy politológ Eduard Chmelár podráždene reaguje na diskusiu v RTVS o rozdelení Česko Slovenska. Televízii vyčíta nízkú úroveň a jednostrannosť, svoje si odniesol aj komentátor Marián leško, ktorého Chmelár vôbec nešetril.
VZNIK NEZÁVISLEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKY JE POZITÍVNA HODNOTA
Pôvodne som sa nechcel k stretnutiu Klausa a Mečiara po tridsiatich rokoch vyjadrovať – urobím to na oslavách 30. výročia zvrchovanosti Slovenskej republiky 16. júla v Starej Bystrici, kam prídu aj Vladimír Mečiar, Václav Klaus, Peter Weiss a iní vtedajší aktéri, kam som prijal pozvanie kriticky zhodnotiť ich spomínanie a kam pozývam aj vás. Ale to, čo dnes predviedla prepytujem verejnoprávna RTVS, je taká hanebnosť, že to nielenže potvrdzuje moje slová z dnešného rána o jej nízkej úrovni a jednostrannosti, ale núti ma to povedať aj pár slov navyše.
Vladimíra Mečiara treba súdiť za divokú privatizáciu, za spôsob uplatňovania moci, ale nie za založenie štátu! Vznik Slovenskej republiky nie je rozbitím, ale rozdelením spoločného štátu a je vyvrcholením nášho 150-ročného národnoemancipačného procesu. Považujem za škandál, ak si to neuvedomujú po 30 rokoch ani médiá verejnej služby, ani tí, ktorí sa samozvane pasovali za elity, a do takejto vážnej debaty neprizvú tých, ktorí so vznikom nezávislej Slovenskej republiky súhlasili a považujú ho za pozitívnu hodnotu. Marián Leško a Július Gembický boli v deväťdesiatych rokoch špičkoví komentátori, ale dnes nie je Leško ničím iným ako zlomyseľným moralizujúcim hejterom vo vládnych službách, ktorý sa už ani nesnaží ospravedlniť svoju jednostrannosť. Rovnako aj moderátori, ktorí zavádzali debatu mimo podstaty veci, aby si riešili svoje stále nezahojené komplexy z rozdelenia nefunkčnej federácie.
Podstatu vyslovil Václav Klaus. Uvedomme si, že sme mali obrovské šťastie, že sme žili v krátkom medziobdobí, kedy sa o strednú Európu nezaujímal ani Washington, ani Brusel a mohli sme si vyriešiť veci sami bez medzinárodného zasahovania. Leškove úškrny, že nič nehrozilo, sú vyslovene stupídne. Veď sa len pozrime na to, ako krvavo sa rozpadala Juhoslávia, Sovietsky zväz alebo koloniálne impériá. Mierumilovné rozdelenie Česko-Slovenska je svetový unikát, ktorý by sme si mali vážiť a ktorý by mal slúžiť ako príkladný vzor celému svetu. Veď naše vzťahy s Čechmi sú na historicky najlepšej a najvyššej úrovni, nikdy také neboli a aj toto mimoriadne bratstvo si treba vážiť. Ale spochybňovať po troch desaťročiach vlastný štát?
Chápem určitú nostalgiu tých, ktorí v Česko-Slovensku prežili väčšinu života. Ale už som viackrát vysvetľoval, že štáty sú účelové útvary politického usporiadania v určitom historickom období a keď splnia svoju úlohu, netreba za nimi banovať. Dnes sa už zabúda na to, že v roku 1918 väčšina Slovákov nariekala za monarchiou a keď chcel Hlinka presadiť referendum, zavreli ho do väzenia za vlastizradu, lebo mladý a krehký česko-slovenský štát vedel, že keby to dopustil, slovenský národ si vyberie Uhorsko. Julo Gembický stráca svoj povestný nadhľad, keď kvíli, že Mečiar s Klausom zničili dielo Masaryka a Štefánika. Masaryk so Štefánikom nemali pri založení Česko-Slovenska ani takú legitimitu, ako demokraticky zvolený slovenský parlament, ktorý vyhlásil zvrchovanosť Slovenskej republiky a Federálne zhromaždenie ČSFR, ktoré odhlasovalo zánik spoločného štátu. Už sa s tým zmierte, páni! Aký význam by mala existencia Česko-Slovenska pri dnešnej súčasti oboch republík v Európskej únii?
Opierať sa pri takomto výročí o citácie Petra Zajaca a Fedora Gála, ktorí nepochopili emancipačný proces a ocitli sa na smetisku dejín, je vyslovene nevkusné. No ak verejnoprávna televízia financovaná z našich daní a koncesionárskych poplatkov opomenie ľudí s pozitívnym vzťahom k nášmu štátu, je to vyslovená sabotáž. Skôr ako kvílenie nad dávno zaniknutým štátom by nám pomohla poctivá diskusia o tom, kam sme sa za tých 30 rokov posunuli. Či chceme, či nechceme, Vladimír Mečiar ostáva najvplyvnejším politikom v dejinách Slovenskej republiky, ktorá je dodnes spravovaná na základe jeho predstáv. Nedokázali sme zmeniť nič podstatné z jeho éry – ani volebný systém, ani nezmyselné rozdelenie krajov či volebných obvodov, ani vzťah štátu a cirkvi, ani základy ústavy. Mečiarizmus nezanikol, mečiarizmus žije. A po tridsiatich rokoch sa štát zmieta v starých sporoch a ocitá sa na pokraji rozkladu. Toto je hanba, čo ste s ním urobili, nie nezávislosť! O tomto by sme mali diskutovať v Starej Bystrici a už teraz sa teším na rozhovory so všetkými, ktorým záleží na budúcnosti Slovenskej republiky.
