Dzurindu prešiel úsmev! Chmelar mu to zrátal za celé Slovensko: Si pokrytec a zločinec! Ty nie si štátnik ale nepotrestaný zločinec
POKRYTEC A ZLOČINEC
Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda poskytol rozhovor denníku Pravda, v ktorom okrem iného povedal: „Rusko je teroristický režim… A ja by som šiel ešte ďalej. Nesmrdí to už genocídou, keď sa bombardujú nevojenské ciele? To sa budeme rozpakovať, aby sme tento hnusný, vandalský režim pomenovali, že je teroristický?“
Zhodou okolností pred niekoľkými dňami vytiahol bývalý nemecký minister financií Oskar Lafontaine 23 rokov starý článok, ktorý vyšiel 3. mája 1999 v berlínskom denníku Der Tagesspiegel. Oplatí sa z neho zacitovať: „Útoky NATO ochromili dodávky elektriny a vody v Srbsku. Po celoštátnom ochromení dodávok elektriny a vody v Srbsku pohrozilo NATO belehradskému režimu ďalšími útokmi na centrálne energetické zariadenia. Hovorca NATO Shea v pondelok v Bruseli vyhlásil, že NATO preukázalo svoju schopnosť odstaviť srbský zásobovací systém, kedykoľvek bude chcieť.“
Na toto márne poukazujem veľmi dlho a o tomto som písal aj vo včerajšom článku. Útoky na energetickú infraštruktúru sú bežnou súčasťou všetkých vojen. Spojené štáty a ich spojenci začínajú takýmto spôsobom každú inváziu. To nezbavuje Putina viny a nijako to nerelativizuje fakt, že vojna je odporná vec a mala by byť navždy vyradená z medzinárodných vzťahov. Ale je odpudzujúco pokrytecké, keď Európsky parlament vyhlási Rusko za teroristický štát a neklasifikuje takto USA, Veľkú Britániu či Francúzsko, ktoré majú na svedomí mnohonásobne viac vojnových zločinov. To predsa musí cítiť každý triezvo uvažujúci a nezaujatý človek, že toto je čisto účelová hra, ktorá nemá nič spoločné so spravodlivosťou, ale s dlhodobou snahou Západu o geopolitickú porážku Ruska.
Počas bombardovania Juhoslávie v roku 1999 zahynuli tisíce civilistov, 250 000 Srbov bolo vyhnaných z Kosova a mnohí z tých, ktorí tam zostali, boli beštiálne povraždení teroristickou organizáciou UCK, ktorej lídri sa s pomocou Spojených štátov neskôr stali najvyššími predstaviteľmi nového ilegálneho štátu (ako poznamenal slovinský filozof Slavoj Žižek, dodnes nechápe, prečo sa Západ rozhodol zo všetkých militantných nacionalizmov chrániť práve ten albánsky). Bolo zbombardovaných 39 škôl, 31 nemocníc a polikliník, 59 kláštorov a kostolov, 76 tovární, 2 teplárne, jedna hydroelektráreň, 4 transformátory, 16 skladov paliva, 4 železničné stanice, 4 autobusové stanice, 75 mostov, 17 železničných tratí, ďalej riečny prístav, čínske veľvyslanectvo v Belehrade, televízna veža, 6 vysielačov, dve rozhlasové stanice, poľnohospodárske družstvá, banky, hotely, kúpele, obchodné domy, potravinové sklady, meteorologické stanice a viac ako 40 000 obytných domov… Medzinárodné právo nebolo porušené iba svojvoľnou vojenskou agresiou NATO bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, ale aj ignorovaním Rezolúcie BR OSN č. 1244 z júna 1999, ktorá určovala, že Kosovo zostane naďalej súčasťou Juhoslávie.
Mikuláš Dzurinda tieto ohavné vojnové zločiny nielenže naďalej podporuje, on k nim aj aktívne prispel, keď jeho vláda povolila prelet amerických bombardérov cez naše územie. No, povolila… Podľa svedectva vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša (ktorý spolu s Jánom Čarnogurským hlasoval proti), v čase rokovania kabinetu už americké lietadlá prelietavali nad ich hlavami. Spojené štáty ani nepočkali na rozhodnutie slovenskej vlády, a tým jej dali najavo, čo pre nich znamená suverenita Slovenska. Kým český prezident Miloš Zeman sa za vtedajšie správanie Českej republiky Srbsku ospravedlnil, Mikuláš Dzurinda naďalej tvrdí, že by to urobil zasa a že to bola otázka toho, „či chce Slovensko patriť do rodiny kultúrnych, prosperujúcich a kultivovaných národov Európy“. Nuž, nevedel som, že na to, aby ste sa stali kultúrnymi a civilizovanými, musíte napadnúť a barbarsky zničiť nejakú krajinu…
Mikuláš Dzurinda nie je žiadny štátnik, ale nepotrestaný zločinec. Som za to, aby boli všetci, ktorí páchajú vojnové zločiny na Ukrajine, postavení pred súd. Ale len za predpokladu, že budú rovnako spravodlivo potrestaní aj vojnoví zločinci z Afganistanu, Iraku, Sýrie, Líbye, Jemenu atď. Spravodlivosť a medzinárodné právo musia platiť pre všetkých. Inak bude poriadok určovať hrubá sila, a nie zákonnosť.
Komentár analytika Eduarda Chmelára
